Deti potrebujú rodičovské vedenie, ako sa orientovať v živote, nadobúdať zručnosti a zbierať skúsenosti. Pri prijímaní rodičovských pokynov sú však deti veľmi citlivé na postoj svojich rodičov – práve tento postoj určuje, ako ľahko deti prijímajú rodičovské poučenia. Bohužiaľ, rodičia často prehliadajú tento dôležitý bod. 1. Povýšenecký prístup Môže to vyplývať z tradičnej výchovy, kde mnohí rodičia pri komunikácii so svojimi deťmi zaujímajú postoj nadradenosti.Odborníci zdôrazňujú, že rodičia a deti sú z hľadiska osobnosti rovnocenní. Ak rodičia neustále zaujímajú autoritatívny postoj, aj keď je ich kritika úplne oprávnená, deti budú navonok súhlasiť, ale vnútorne zostanú nepresvedčené. Odborníci preto radia: rodičia by sa mali pri rozhovore s deťmi zohýbať, čím vytvoria príjemnejšiu atmosféru pre obe strany.
II. Požadovanie dokonalosti
Deti sú ešte malé. Keď sa snažia o úlohy ako ustlať si posteľ, kresliť alebo hádzať loptu, rodičia by sa mali vyhnúť prísnej kritike. Neustále im hovoriť: „Nie si ani zďaleka dosť dobrý,“ môže neúmyselne poškodiť ich sebavedomie.
III. Nadmerné chválenie
Nezamieňajte výchovu založenú na chvále s neustálym lichotením; ide o bežný omyl. Ide predovšetkým o pochopenie a povzbudenie detí. Príliš časté, neúprimné chválenie vedie k arogancii. Navyše, deti zvyknuté na prehnané komplimenty môžu mať po vstupe do spoločnosti ťažkosti tolerovať konštruktívnu kritiku, čo ich robí zraniteľnými voči neúspechom.
IV. Ukladanie nadmerných obmedzení
Vnímanie sveta dieťaťom sa zásadne líši od vnímania jeho rodičov. Príliš reštriktívne pravidlá spôsobujú, že sa deti cítia obmedzované, čo považujú za hlboko neprijateľné.
V. Prehnaná starostlivosť
„Kto dnes volal?“ „Čo si napísal do denníka?“...Rodičia musia vedieť každý detail, ale nadmerná starostlivosť vyvoláva nevôľu. Deti vnímajú svoj svet ako neustále narúšaný, ich osobný priestor je obmedzovaný, čo brzdí rozvoj ich talentu a môže vyvolať aj rebéliu. VI. Totálne popieranie
Pri kritizovaní detí niektorí rodičia prekračujú hranice a používajú paušálne odsudzujúce výroky ako „Vždy klameš“ alebo „„Nikto v tejto rodine nie je taký hlúpy ako ty.“ Takéto poznámky nevyhnutne vyvolávajú nevôľu, čo vedie deti k odmietaniu konštruktívnej kritiky a potenciálne k prijatiu postoja „aký to má zmysel“.
VII. Nejednoznačná chvála/kritika
„Toto dieťa pije takmer toľko ako jeho otec.“ Je táto veta chválou alebo kritikou dieťaťa? Deti ju môžu interpretovať skôr ako chválu!Preto pri kritizovaní detí musia rodičia poukázať na konkrétne incidenty a jasne vysvetliť, kde dieťa urobilo chybu.
Osem: Znevažovanie druhých
Občasné porovnávanie vlastného dieťaťa s rovesníkmi je prirodzené, ale rodičia sa často viac zameriavajú na silné stránky iných detí. Takýto prístup môže mať len ťažko pozitívne výchovné výsledky.
Deväť:Robiť všetko za neho
Mnohí rodičia dnes chránia svoje deti pred všetkými úlohami a upierajú im právo robiť vlastné rozhodnutia. Vyplýva to zo strachu, že dieťa by mohlo zlyhať, alebo aby sa vyhli bolesti zo stretnutia s neúspechmi. Ako sa však dieťa môže poučiť z chýb, ak nezažije neúspech? Navyše, jedného dňa v budúcnosti bude dieťa nevyhnutne čeliť dôležitým životným rozhodnutiam. Ak teraz nedokážeme rozvíjať jeho rôzne schopnosti, nebude schopné riadiť svoju vlastnú budúcnosť.
Desať. Nedávanie príkladu
Mnohí rodičia zlyhávajú v tom, aby svojim deťom dávali správny príklad. Keď deti napodobňujú nevhodné správanie svojich rodičov, rodičia ich potom neúprosne kritizujú. Činy hovoria viac ako slová; bez nich strácajú činy zmysel. Preto je pre skutočné vedenie príkladom nevyhnutné vytvoriť deťom pozitívny vzor.
Poznámka redaktora: Rodičia majú pri výchove detí vždy dobré úmysly, ale deti ich nemusia úplne chápať. V takýchto prípadoch môže byť prospešné zvoliť iný prístup k komunikácii z pohľadu dieťaťa.