Na zlepšenie pamäti má výrazne citeľný účinok úprava stravovania. V kombinácii s cieleným tréningom pamäti sa dosahujú ešte lepšie výsledky. Odporúča sa konzumovať viac potravín, ktoré podporujú činnosť mozgu.Vajcia sú bohaté na bielkoviny, lecitín, vitamíny, vápnik, fosfor, železo a ďalšie živiny nevyhnutné pre metabolizmus mozgu a obsahujú aj významné množstvo acetylcholínu – neurotransmiteru, ktorý je dôležitý pre tvorbu pamäti. Zvieracie pečene a obličky sú bohatým zdrojom železa, kľúčovej zložky červených krviniek. Tieto bunky dodávajú mozgu dostatok kyslíka, čím zvyšujú jeho prevádzkovú účinnosť.Čo teda spôsobuje zhoršenie pamäti?
1. Irelevantnosť: Vnímaná nedôležitosť je najčastejším dôvodom zabúdania. Pozorujeme, že deti preukazujú pozoruhodnú schopnosť spomínať si, keď diskutujú o svojich obľúbených športových tímoch alebo filmových hviezdach. Počas kódovania sa význam informácií kriticky hodnotí. Jednoducho povedané, ak sa považujú za zbytočné, nebudú uložené v dlhodobej pamäti.
2. Potlačenie: Prečo sa spomienky vymazávajú z vedomého myslenia. Potlačenie spomienok môže byť zabudovaný obranný mechanizmus, ktorý nám pomáha liečiť emocionálne traumy. Teória potlačenia, ktorú ako prvý formuloval Freud, vysvetľuje, prečo si niektorí jedinci spomínajú na menšie udalosti, ktoré im spôsobili extrémnu úzkosť, alebo si pamätajú obdobie traumy.Potlačenie je zo svojej podstaty sporné, pretože spomienky sú pružné – môžu byť ovplyvnené, narušené alebo nepresne vyvolané. To je obzvlášť problematické v súdnych konaniach, kde svedkovia spomínajú na udalosti z predchádzajúcich rokov. Na vyvolanie stratených spomienok (či už úmyselne alebo neúmyselne) sa používajú bezohľadné psychologické techniky a hypnóza, čo niekedy vedie k falošným spomienkam.Neetické praktiky niektorých klinických lekárov by sa nemali považovať za platné; správny prístup zahŕňa postupy vykonávané skutočne kvalifikovanými profesionálnymi klinickými lekármi alebo psychológmi. 3. Stres: Pamäťová výkonnosť dosahuje vrchol pri primeranej úrovni stresu, ale klesá, keď je stres nadmerný alebo pretrvávajúci. Je to preto, že pre efektívne vybavovanie spomienok je kľúčová trvalá pozornosť.Zamyslite sa nad tým, ako sa mení vaša koncentrácia, keď ste nervózni. Pravdepodobne budete robiť chyby, zabúdať detaily alebo sa budete cítiť preťažení. Fyziologicky stres spúšťa vylučovanie kortizolu – hormónu, ktorý spočiatku zvyšuje bdelosť, ale v konečnom dôsledku časom zhoršuje presnosť spomienok. Dlhodobý stres sa teda ukazuje ako škodlivý pre pamäť.
4. Interferencia: Ďalším faktorom zabúdania je interferencia – vniknutie konkurenčných podnetov počas fázy formovania pamäti. Keď dôjde k interferencii, pokusy o vyvolanie spomienky pravdepodobne zlyhajú.Na ilustráciu vplyvu interferencie: predpokladajme, že vyhľadáte neznáme telefónne číslo, dvakrát ho zopakujete, aby ste si ho zapamätali do krátkodobej pamäti, a potom sa zapojíte do krátkej konverzácie s niekým. Spomeniete si na číslo? Pravdepodobne nie. Interferencia môže spôsobiť ten známy pocit, keď máte slová „na jazyku“ – zdá sa, že si na niečo spomínate, ale dočasne to nie je dosiahnuteľné.
5. Degenerácia: Jedna z najstarších teórií vysvetľujúcich pamäť – princíp „používaj alebo stratíš“ – naznačuje, že synaptické spojenia používané na kódovanie pamäťovej stopy alebo udalosti sa bez praxe postupom času postupne zhoršujú.Trénovanie pamäti môže byť také jednoduché, ako pozerať sa na starú fotografiu, prečítať si príbeh, zúčastniť sa stretnutia, znovu si vypočuť hudobný úryvok alebo si vybaviť scénu vo svojej mysli. Hoci degenerácia čiastočne vysvetľuje zhoršenie pamäti v strednom veku, rozsiahly výskum potvrdzuje, že pamäť sa môže v neskoršom veku zlepšiť pomocou jednoduchých stratégií. Zhoršenie pamäti teda nie je nevyhnutným dôsledkom starnutia.